Uprostred prúdiaceho momentu prchavý lesk
na spomienky tohto sveta delí, vytrvalý veriaci.
Pozri sa na sen, ktorý je nikým nevidený !
Nepotrebný ľudia všetko premárnili.
Pocity, ktoré nemôžem nikomu zveriť, zver tomuto srdcu !
Ale stále to pozostáva v realite s časom na ideály,
Aj keď imitáciu chudákov nechávame pod sebou,
Prekypujúcu spravodlivosť nedokážem udržať.
Pretože ja mám silne hľadajúce srdce.
„Podvod ? „ „strach ?“ „pretvárka ?“ „smútok ?“
Čím viac sa zapletú do rôznych negatívnych vecí, tým sú slabšie.
Podvodníkom, ktorý nepoznajú ani osamelosť.
Kopcový vrch, ktorý prerazí nočnú oblohu !
Pozorovať oblohu, na ktorej nie je vidieť hviezdy,
vyslovuje otázku „ nie je to neistota ?“
Tým že je toto celé mesto rozochvené je rozmazávané,
nejde sa tak ľahko zabrať do skutočnosti.
Pretože, na konci cesty spojenej cez zajtrajšok
to čo držím vo svojej ruke chcem skúsiť.
Jak zatváram oči a plávam v povedomom mori ,
Vo vysnívaných ideáloch !
V získanom čase !
Zoberiem si ukončený život,
iba samotné jeho zoschnutie je hlúpo rovnaké.
To, že nikto iný ho brať nemôže.
Ku kryštalizácii samého seba.
To, že prekypujeme jednoduchosťou
sa jedného dňa v pravdu zmení.
Tvrdohlavo chceme naďalej tomu veriť.
To je práve moja viera. Absolútna pravda !
Uprostred prúdiaceho momentu prchavý lesk
na spomienky tohto sveta delí, vytrvalý veriaci.
