Uvedomujem si silnú bolesť,
ktorá sa mi ozýva v hlave.
Ale, ja idem ďalej s tou jazvou.
Môžeš ma počúvať ?
Môžeš ma počúvať ?
Môžeš ma počúvať ?
Tak ako ja.
Bolo by dobré na to zabudnúť !
Bolo by dobré ak by som nič necítil !
A tak som sa snažil uzamknúť si srdce !
Ach je to v pohode byť zranený. Veď predsa nemám žiadnu bolesť ?
Aj keď za sebou tiahnem svoje nohy.
Stratený v samom sebe som si postavil obraz
a ten sa s rinčaním rozsypal.
Ak som ho teda postavil, tak to bol len obraz vetra.....
Prišiel som ti niečo odoslať !
Nasleduj moje jazvy !
Predtým než budem týmto svetom zničený,
Možno, že si pamätáš tú oblohu sĺz ?
Táto bolesť mi ťa vždy ochraňovala.
Táto bolesť ťa vždy ochráni.
Dokonca než nepriepustnú silú,
nemožno priepustnú láskavosť !
Tento hlas je niekde tak smutný,
Je to akoby stlačeným tlačidlom srdce a telo oddelilo sa.
Ešte raz srdce uchop !
Prišiel som ti niečo odoslať ! Nasleduj moje jazvy !
Predtým než budem týmto svetom zničený,
Možno, že si pamätáš tú oblohu sĺz ?
Táto bolesť mi ťa vždy ochraňovala.
Táto bolesť ťa vždy ochráni !
Môžeš ma počúvať ?...
Tak ako ja.
Prišiel som nájsť.
Dávny plačúci hlas
a ten bol určite môj.
To všetko, pre tento moment...
Určite mi všetko bolo jasné už od začiatku.
Tak sa nabudúce sám do ničoho nepúšťaj !
Všetko bolo postavené k tvojim znameniam.
Táto bolesť mi ťa vždy ochraňovala.
Prišiel som ti niečo odoslať ! Nasleduj moje jazvy !
Ak je to všetko tak, ja sa už ničoho nemusím báť.
Nezabúdaj dôvod môjho úsmevu !
Táto bolesť mi ťa vždy ochraňovala.
Táto bolesť mi ťa vždy ochraňovala.
Táto bolesť ťa vždy ochráni !
Môžeš ma počúvať ?
Môžeš ma počúvať ?
Môžeš ma počúvať ?
Tak ako ja.
