Uvedomujem si silnú bolesť,

ktorá sa mi ozýva v hlave.

Ale, ja idem ďalej s tou jazvou.

 

Môžeš ma počúvať ?

Môžeš ma počúvať ?

Môžeš ma počúvať ?

Tak ako ja.

 

Bolo by dobré na to zabudnúť !

Bolo by dobré ak by som nič necítil !

A tak som sa snažil uzamknúť si srdce !

Ach je to v pohode byť zranený.

Veď predsa nemám žiadnu bolesť  ?

Aj keď za sebou tiahnem svoje nohy. 

Stratený v samom sebe som si postavil obraz 

a ten sa s rinčaním rozsypal.

Ak som ho teda postavil, tak to bol len obraz vetra.....

 

Prišiel som ti niečo odoslať ! 

Nasleduj moje jazvy !

Predtým než budem týmto svetom zničený,

Možno, že si pamätáš tú oblohu sĺz ?

Táto bolesť mi ťa vždy ochraňovala.

Táto bolesť ťa vždy ochráni.

 

Dokonca než nepriepustnú silú,

nemožno priepustnú láskavosť !

Tento hlas je niekde tak smutný,

Je to akoby stlačeným tlačidlom srdce

a telo oddelilo sa.

Ešte raz srdce uchop !

 

Prišiel som ti niečo odoslať ! 

Nasleduj moje jazvy !

Predtým než budem týmto svetom zničený,

Možno, že si pamätáš tú oblohu sĺz ?

Táto bolesť mi ťa vždy ochraňovala.

Táto bolesť ťa vždy ochráni !

 

Môžeš ma počúvať ?...

Tak ako ja.

 

Prišiel som nájsť.

Dávny plačúci hlas

a ten bol určite môj.

 

To všetko, pre tento moment...

Určite mi všetko bolo jasné už od začiatku.

Tak sa nabudúce sám do ničoho nepúšťaj !

Všetko bolo postavené k tvojim znameniam.

Táto bolesť mi ťa vždy ochraňovala.

Prišiel som ti niečo odoslať ! Nasleduj moje jazvy !

Ak je to všetko tak, ja sa už ničoho nemusím báť.

Nezabúdaj dôvod môjho úsmevu !

Táto bolesť mi ťa vždy ochraňovala.

Táto bolesť mi ťa vždy ochraňovala.

Táto bolesť ťa vždy ochráni !

Môžeš ma počúvať ?

Môžeš ma počúvať ?

Môžeš ma počúvať ?

Tak ako ja.